Hoci sa vlani medzinárodný filmový festival Art Film Fest príčinou pandémie nekonal, 28. ročník zaplnil nastavené kapacity kinosál. Prívetivá atmosféra bola podopretá nejasnými zajtrajškami, väčšina návštevníkov festivalu však prekvapivo rešpektovala a dodržiavala nariadenia.

Až dvanásť filmov uviedla programová sekcia SLOVENSKÁ SEZÓNA. Premiéry sprevádzali delegácie, na ktorých bolo možné viesť dialóg s autormi a autorkami filmov. V selekcii sa nachádzal i dokumentárny film NA ZNAČKY!. Jeho zvraty a prípravu nám v rozhovore priblíži práve fotografka, režisérka a dokumentaristka Mária Pinčíková, ktorá nepopierateľne patrí k silnej generácií
nastupujúcich filmárok.

Dokumentárny debut NA ZNAČKY! mal medzinárodnú premiéru v Lisabone na prestížnom festivale Docslisboa a na Jednom svete v Prahe. Slovenskí diváci ho mohli ako prví vidieť v Kine Úsmev na Art Film Feste. Distribučná spoločnosť FILM EXPANDED uviedla film do slovenskej kino distribúcie 1. júla.

Expozícia s archívnym materiálom približuje začiatky Všesokolského vzletu, prvý sa uskutočnil už v roku 1862. „Jedinec nic, celek vše,“ je motto hnutia. Už takmer 160 rokov združuje a spája všetky generácie žien a mužov, aby nacvičili masové choreografie. Film NA ZNAČKY! sa upriamuje na dvoch protagonistov, introvertného stredoškoláka Radka a trénera Mireka, ktorý má za úlohu zostaviť hlavnú skladbu vzletu. Kolektívnu prípravu sprevádza úsmevný chaos a hromada kriku, vyústi však do absolútnej synchronizácie a uvoľnenia. Choďte do kina !

Čo ťa priviedlo k dokumentárnej réžií?

Fuh, to je ťažká otázka... Ťažko sa na ňu odpovedá, ak vôbec na to existuje odpoveď… Každý k niečomu prirodzene inklinuje od narodenia nevediac prečo niekto smeruje k tomu, že bude architekt, iný zas k ďalšej profesii… Pravdepodobne to, že svet, ľudí, javy, atď. rada pozorujem, rozmýšľam nad nimi, analyzujem ich a k tomu by som chcela ostatným ľuďom niečo zdeliť. To sa ťažko vysvetľuje toto :D.

Študovala si architektúru, pedagogiku a napokon fotografiu, ktorá má k dokumentárnemu filmu napriek svojim limitom pomerne blízko. Okrem Všmu si strávila rok na škole v Londýne. Čo bolo iné na štúdiu v zahraničí?

V zahraničí sa kladie kúsok väčší dôraz na to, že film je vlastne tiež produkt, ktorý chceme, aby ľudia videli a teda už na začiatku treba myslieť na to, kam pôjde, pre koho je určený, cvičí sa pitching v presne určenom čase pred "komisiou".

Plánuješ ešte návrat k fotografií alebo experimentálnemu filmu, ktorému si sa viac venovala na škole?

Vnímam to všetko skôr ako rôzne spôsoby vyjadrovania - komunikácie… Ako keby ste mali rôznu / širšiu / slovnú zásobu a vyberiete si, čo a ako idete rozprávať... a tak si myslím, že určite siahnem po týchto prostriedkoch, keď uznám za vhodné ich použitie. Nevnímam to, že som od niečoho odišla alebo sa k tomu treba vracať, ale asi treba zhodnotiť kedy sa hodia na aký účel. Tým pádom sú tu ako možnosť stále rovnako aj mnohé ďalšie.

Tvoj debutový film vznikal počas príprav Všesokolského zletu v roku 2018, ako si sa vôbec dostala k sokolom?

Náhodou keď som bola na stáži v Českej televízii, sme sa s kamarátom z produkcie Petrom Baranom prechádzali nočnou Prahou, jemu bolo treba na wc, v telocvični nablízku sa svietilo, vošli sme dovnútra a tam prebiehal nácvik Všesokolského sletu.

Ako si si z takej hromady sokolov vybrala protagonistov?

Predprodukcia prebiehala dlhšie, hľadali sme, chodili na nácviky…Tak sa hovorí: kto hľadá, nájde. Ono kdesi vo vnútri viete koho hľadáte a keď toho správneho človeka nájdete tak viete, že to je ten.

Hranica medzi dokumentárnym a hraným filmom je v tvojej tvorbe výrazne a hlavne hravo narúšaná. Debutový film NA ZNAČKY! si pripravovala so scenáristom Jakubom Medveckým, nakoľko ste k hlavným postavám riadili príbehové linky a do akej miery sa odklonil pôvodný dramaturgický plán od výsledku?

Ono sa asi dramaturgický plán aj dodržal, akurát namiesto 5 liniek v príbehu ostali dve najsilnejšie, najnosnejšie, okolo ktorých sa dej potom staval / strihal. Napísali sme bodový scenár, niektoré postavy boli len čisto observované, iné viac iniciované, no vo všetkých prípadoch ide o autentických ľudí s im vlastnou povahou atď. ☺

Kde sa v tebe zrodila zábavná fiktívna postava reportéra Karela Chudobu? Poznáme ho zo študentského mockumentary Chlebíčky a dokonca i z televízneho seriálu IKONY, kde sa Karel vydáva po stopách stavieb architektonického páru, manželov Ondreičkovcov.

No… prvýkrát mi napadlo vytvoriť takúto postavu – keď sme mali v druhom ročníku na Všmu zadanie (myslím reportáž, alebo publicistika to bola…) a ja som si vymyslela krátky mockument ‘Chlebíčky, český unikát’. A akosi sa mi zapáčil tento nástroj, ktorý priamo hovorí k publiku v nízko vznešeno ironizujúco / parodujúcej no súčasne láskavej podobe.

Na tvojom debute spolupracovalo niekoľko ďalších režisérov ako Duc Viet Duong, Jaroslav Kratochvíl, Miro Remo, Juraj Šlauka a okrem hlavnej kameramanky Denisy Buranovej ďalších 7 kameramanov. Ako sa ti pracovalo s tak veľkým štábom v tak chaotickom prostredí? Ako prebiehala príprava?

Mali sme viacero stretnutí, na ktorých sme sa dohodli na všetkom podstatnom. Dohodli sme sa čo kde kto ako. Mne sa robilo priznám sa dobre, lebo sme sa vopred pripravili a rozdelili si úlohy, takže ja si môžem len pochvaľovať a poďakovať všetkým zúčastneným ☺.

NA ZNAČKY! často označujú za FORMANOVSKÝ, si s tým stotožnená ? :D

Tak tento kompliment ma veľmi potešil sa musím priznať, neviem čo viac k tomu dodať... Ak by človek raz vedel tak vystavať postavy ako pán Forman, tak to by bolo krásne...

A ako sokoli vnímali prítomnosť štábu a ako vnímajú výsledok?

Prítomnosť štábu vnímali veľmi veľmi pozitívne, čo je krásne, keď si uvedomíme, že v dnešnej dobe ľudí väčšinou prítomnosť kamery rozčuľuje / poburuje / otravuje / obmedzuje. Výsledok… vnímajú ho rôzne, nedá sa to zovšeobecniť, je to početná organizácia – koľko ľudí toľko chutí. Niekto je nespokojný, pretože jeho očakávanie bolo iné, niekto je nespokojný, pretože nemá nadhľad nad určitými situáciami, a tak ďalej. No väčšina Sokolov film prijala veľmi dobre, čo ma potešilo, mali radosť… Hlavní protagonisti boli spokojní, čo som rada.

A na čom teraz pracuješ? (Ak to nie je tajné !)

Rada by som natočila hraný celovečerný film, ale o tom by som asi ešte chvíľu pomlčala, lebo sú to ranné štádia vývoja, námet je ešte len v brušku, tak keď sa narodí prvá verzia scenára by sa dalo povedať viac ☺.