Martin Piaček - METAFORUM (video)

Mtfrm install full (2 of 7).jpg

Martin Piaček (1972) vytvoril v košickej Ortodoxnej synagóge na Zvonárskej ulici autorskú kultúrnu situáciu, založenú na poetikách dialógu medzi človekom a krajinou. Miestne-špecifická inštalácia využila jazyk architektúry ako výrazový nástroj na novú a otvorenú interpretáciu priestoru konkrétnej synagógy. Autor tu pracoval s dislokáciou a premiestnením, deteritorializáciou a reteritorializáciou, de-auratizáciou a re-auratizáciou vecí. Vznikla tak nová imerzívna realita a neurčitá fúzia svetov – kultúry, prírody a časov – minulosti a prítomnosti.

Objekt sa tu zároveň stal priestorom v priestore, kde pôvodnému architektonickému, kultúrnemu a sakrálnemu kontextu nadvládalo paradoxne intervenciou človeka prírodné, minerálne a rastlinné. Dynamiku a exponovanosť života ľudí v exteriéri zas vystriedala pomalosť a miernosť života prírody (a bytia objektov) v interiéri. Na prvý pohľad nastolená dychotómia bola však skôr dualitou, kde obe situácie sú pravdivé, a miesto antagonizmu vzniká synergia. 

METAFORUM bolo snahou siahať za hranice známeho a poznaného a pozdvihnúť znalosti a skúsenosti, ktoré unikajú nášmu slovníku či tradičným zmyslom a zameriavajú sa na okraje vedomia.

metaforum backstage 5.6.2021 (21 of 26).jpg

Martin Piaček (1972) je slovenský výtvarník a pedagóg. Pri jeho autorskej charakteristike sa najčastejšie skloňuje prepájanie osobného a vnútorného s verejným a vonkajším. Jeho umelecký program dlho formovali témy identity, pamäte a histórie. Dejiny a dejinnosť sa v mnohých dielach Martina Piačeka zobrazujú skrz mužov, ktorí sa na nich podieľali. Ide najmä o našich-domácich-národných kladných a rovnako i záporných hrdinov. Práve polaritu, nejasnoť alebo obrat charakteru dejín Martin zobrazuje zmývaním, vybielením, či absolútnou absenciou obrazov a objektov, ktoré nás (národ) reprezentujú. V ostatnom čase sa však intermediálna tvorba Martina Piačeka (so stále zreteľným sochárskym kontextom) stretáva s obratom od kultúrneho a spoločenského k prírodnému a rastlinnému. Autorsky botanizuje, pozoruje, zbiera, archivuje a vystavuje fragmenty rôznych biotopov, ale najmä vlastného sadu (výstava SAD – Stručný archív daru).

Previous
Previous

Konzumácia a trávenie betónu Anny Hulačovej (recenzia)

Next
Next

(EN) PLAGUE — This Shall Not Pass