FOMO 2022
Dlho nevyužité nosné stĺpy v areáli Kasární si mnohí pamätajú ešte ako tienidlo pred letnými horúčavami. V posledných rokoch však neniesli žiadnu funkciu. V auguste sa ich potenciál využíva v projekte FOMO (Foto Monumenta alebo Fear of missing out), v podobe monumentálnej exteriérovej inštalácie fotografií, ktoré si pre návštevníkov, aj náhodných okoloidúcich, pripravil New Translation v spolupráci s galériou VUNU. Vonkajší priestor je možné v auguste navštíviť kedykoľvek.
Pilotný ročník podujatia UN/SAFE SPACE sa venuje téme nebezpečných priestorov a zároveň situáciám, ktoré si vytvárame za cieľom ich bezpečného pretvorenia. Nejde tu len o priestor vo fyzickom či geografickom ponímaní, ale o celkové vnímanie a prežívanie prostredia, ktoré nás obklopuje, rovnako ako i náš vnútorný duševný priestor.
Projekt prepája diela šiestich umelcov a umelkýň. Menovite sa prostredníctvom fotografií predstavujú Viktor Frešo, Robert Gabris, Lena Jakubčáková, Dorota Jedináková, Kubo Krížo a Kvet Nguyen. Každý v mene projektu prispel svojim individuálnym „ne/bezpečným priestorom“. Zobrazujú rozličné miesta, okolnosti či podmienky, v ktorých sa ich osobný UN/SAFE PLACE vytvára.
Viktor Frešo - All Together Now
Viktor Frešo rekonštruuje alebo skôr nanovo vytvára portrét vlastnej rodiny, naprieč viacerými generáciami. Ide však o fiktívny portrét, pretože v takomto zložení vzniknúť nikdy nemohol. Na jednej strane rodina zažila spleť komplikovaných vzťahov, ktoré mali za príčinu rozdelenie viacerých manželstiev a na druhej strane Viktor Frešo na fotografii sám pózuje s predkami, ktorí žili dávno pred ním. Rodinu doslova “zlepil” skrz koláž inscenovanú modelmi a modelkami a nájdené pôvodné portréty jednotlivých členov. Jediný, kto je na fotografii skutočný je sám autor. Pozoruhodné je, že Frešova rodina bola zložená v každej generácii známymi osobnosťami z hudobného či filmového priemyslu. Patrí medzi nich aj režisér Paľo Bielik, ktorý bol jeho starým otcom a v roku 1935 si zahral hlavnú postavu v kultovom slovenskom filme Jánošík.
Rober Gabris - You Will Never Belong Into My Space
Detailná fotografia modelu zobrazuje interiér domu autorovho otca. Priznáva však, že nevytvoril veristickú kópiu pôvodného interiéru. Oveľa viac tu pracoval s projekciou vlastných spomienok a emócií spojenými s predstavami. Róbert Gábriš sa v tomto mimoriadne silnom introspektívnom diele vracia k svojmu pôvodu a rómstvu, ale aj k príbehu osobnej histórii rodiny.
Kvet Nguyen - Oleksandra
Vidím nenávist Koupu se v ní, topím Už od chvíle, co jsem se narodila. To je vzduch, který dýchám. Jídlo, které jím, obsah mého vnímání; Ta úplně hlavní podstata mé existence Je jejich nenávist… Jsem moc mladá na svou vlastní historii Neumíme milovat samy sebe, a tak se nemůžeme milovat ani navzájem. Protože vidíme v tvářích ostatních svou vlastní tvář, tu tvář, po níž jsme nikdy nepřestaly toužit. Protože jsme přežily a přežití rodí ještě silnější touhu po sobě samé. Tvář, po níž jsme nikdy nepřestaly toužit a zároveň se ji pokoušely vymazat. Pokud se nepokusíme pojmenovat citový zmatek, který panuje mezi sestrami, budeme ho pociťovat stovkami bolestných a neproduktivních způsobů. Nikdy nedáme průchod staré bolesti, nikdy se nedostane ven. Jako bychom tímto mlčením uzavřely samy se sebou tajný pakt, protože pokud bychom vypustily onu bolest, mohly by se ozvat další prastaré a umlčené rány, ukryté v nahromaděném hněvu, který jsme doposud nikterak neventilovaly. " — úryvky z knihy od Audre Lorde - Sister Outsider