Rozbor hudobného diela w/ Hugo Hypetrain
Marko Damian
Minule som počul vo výbornom českom podcaste V Rapu (čím posielam chalanom obrovský shout out), že hudobné recenzie už nikoho nezaujímajú a už vôbec nie v písanej podobe a úplne s tým súhlasím. Recenzia, je niečo čomu rozumiem tak, že človek s nejakým mandátom, ktorý nie je tvorca, hodnotí práce človeka, ktorý tvorcom je. That´s not right, right?
Preto otváram na platforme NewTranslation svoju vlastnú rubriku a to rubriku rozborov. Rozbor nehodnotí, rozbor kontextualizuje. Rozbor over recenzia má hneď niekoľko výhod. Je spoločensky prospešnejší. Nemusíš počúvať to, čo sa ti nepáči. Nemusíš sa báť, že ti dá niekoho ohrdnuté ego pod domom „pull up“. Nemusíš šírit negativitu. Približuješ rap širšej poslucháčskej skupine.
Viete, milí čitatelia, mne sa totiž veľmi nepáči, to čo sa páči väčšine a zároveň si myslím, že to čo sa páči väčšine má dostatočne veľký exposure. Ja chcem pomáhať aj obskurnejším a možno kvalitnejším releasom ako náš „rapový stredný prúd“ bojaci sa výjsť z konfortnej zóny alebo vysloviť názor, či postoj. Hovorí sa, že v momente keď umelec zverejní svoje dielo už nie je jeho, ale je všetkých.
Rád hľadám v umení, ktoré je komplexné jeho významy a kontexty s našou realitou alebo popkultúrou. Moja práca je ale podmienená spomínanou komplexnosťou a rap komplexný byť nemusí. Žáner vychádzajúci z brutálnej úprimnosti a autenticity nemal v minulosti čas na umelecké cítenie, čo už ale chvalabohu nie je pravda. Zároveň ale nie je pravidlom, že mainstream nemôže byť komplexný a kvalitný – aj medzi Ačkovími artist sa nájdu culture geeks čo dokážu mase odkomunikovať svoje posolstvá niche-ovejším spôsobom, čoho dôkazom sú posledné 2 releases v tomto utešenom texte. Dlhšie som sa rozborom nevenoval, takže to bude celkom prierez.
1. Marko Damian – Blažená Nevedomosť
Marko Damian vydáva svoj prvý oficiálny album, na ktorom utilitizuje všetky svoje nápady, ktoré sme doteraz počuli v jeho tvorbe a doťahuje ich do konca, čoho výsledkom je plnokrvný album, ktorý mi svojou štruktúrou pripomína rok 2009 a zvukom rok 2023.
16 trackov a 3 skity nás presviedčajú, že toto je naozaj ideálny albumový runtime v konceptuálnom diele, ktoré je akousi deepdive výpravou do sveta mladého mulata na Slovensku, ktorý emočne aj mentálne dospieva vo svete, ktorému úplne stále nerozumie. Nerozumie ako sa
k sebe ľudia dokážu správať, nerozumie prečo sú slováci rasisti, nerozumie čo sa to deje v jeho živote s pribúdajúcimi rokmi. Quarter life crisis mladého chlapca stávajúceho sa mužom je fascinujúcim časom v jeho živote, ktorý je rovnako náročný ako krásny čo nám ukazuje aj toto CD a jeho široký diapazón zvukov a hudobných inšpirácií od zvuku 00s New Yorku, cez súčasný popový trap až po francúzsku elektornickú hudbu Gessafelsteina. Hudobnú kulisu, ktorá sa niekedy dostáva zozadu do svetla reflektorou pripravili hlavne Markovi dvorní producenti Melano a YunCrystal, ktorím by po vydaní tohto albumu nemal prestať zvoniť telefón už nikdy. Texty Marko píše vyzretejšie, štruktúrované a spôsobom príznačným skôr pre singer-songwriters – každý track je jasne vystavaný a exekuovaný.
Album sa od všetkého čo ste doteraz počuli odlišuje takmer striktne analógovou produkciou, ktorá využíva rapové princípy a vzorce, do ktorých aplikuje zvukové palety tanečnej hudby a experimentálneho popu prichádzajúceho milénia. Nálada albumu plynie a vyvíja sa z temnejšieho začiatku sa dostaneme do euforického gra, z ktorého sa poslucháč dostane do nostalgickejšej roviny finále a pomyselne vracia celý „príbeh“ na jeho začiatok. Častou témou Markových textov je vnútorný konflikt hlavného protagonistu, medzi tým čo chce a čo by mal alebo je od neho očakávané. Táto dualita je na albume vykreslená ako jing a jang, anjel a démon, oheň a voda – jedno bez druhého existovať nemôže a zároveň tieto 2 svety spolu dokonale koexistujú v rovnováhe a defacto tvoria podstatu každého z nás.
Honorable track mentions:
Pokušenia, Čo porábaš, Carefull, Podmienky ft. Annet X, Blue, Šaty
2. Eremen a Petijee – Únikový Východ 2
Už si ani nepamätám kedy vyšla undergroundová klasika Únikový Východ od Prešovčiat Eremena a Petijeeho, ktorým vtedy priniesli odpoveď na prichádzajúce zmeny v rapovom žánry po textovej aj hudobnej stránke. Napriek tomu nešlo o žiadnu oldschoolerinu, skôr vyspelejší rap pre staršiu cieľovú skupinu.
Táto dvojica sa po dlhšej odmlke vracia a znova na vydavateľstve Ajlavmjuzik vydáva pokračovanie, ktoré sa pre mňa osobne stalo jednou z nahrávok roka.
Je možné, že toto dielo sa pohybovalo doteraz pod vašim radarom, ale túto chybu by ste mali okamžite napraviť. Eremen je okrem rapera aj kreativny riaditeľ reklamnej agentúry a jeho parťák Petijee je jej stratégom, čo naznačuje tvorivú chémiu medzi týmito umelcami aj samotné témy tohto projektu.
V jednej vete by som povedal, že ide o rap dospelých deciek a to mi môžete veriť lebo sám jedným som. Eremen samého seba označuje ako „majiteľa slovného hračkárstva“ s čím sa dá iba súhlasiť.
Jeho rap ide proti prúdu svojou sústredenosťou, vyzretosťou a smotnými témami, ku ktorým platí nostalgia za bezstarostnejším časom, pracovný život a dospievanie. Eremen robí dospelý rap s detskou hravosťou a fascináciou slovom a rečou ako takými – každé slovo otočí niekoľkokrát až pokým sa mu neminú všetky významy či možnosti ohýbania výslovnosti či pozície v rámci štruktúry textu.
Jeho parťák Petijee nezostáva nič dlžný a skáče na Eremenom nadstavenej latke stále vyššie.
Jeho produkcie (nechcem ich volať beatmi, lebo to by bola urážka) sa opierajú o funkové a soulové základy, ale je v nej citiť aj lásku pre tradičný ale aj nekonvenčný rap. Album je plný nespočetných groove-ov ovplyvnených houseom rovnako ako RnB či súčasnou elektronickou hudbou. Aj keď album rozoberá aj náročnejšie a vážnejšie témy, jeho zvuk je veľmi ľahký na počúvanie a rovnako hravý ako Eremenova lyrika. Ak sa chcete nechať prekvapiť dospelejšími témami, cez vkusnú modernú produkciu je tento album presne „dig“ pre vás.
Honorable track mentions:
Cibula 2, Od zajtra na plagáte najväčším fontom, Boh nemá rad rap, Versace
3. Vec & Švidráň – Hudba k láske
Čím som starší tým viac obdivujem, keď ikonický raper dokáže zostarnúť s gráciou bez toho, aby odchádzal ako irelevantný hráč naháňajúci sa za modernosťou. Vec je jedným z týchto raperov. Jeho zvuk je vyzretý rovnako ako texty ale aj napriek tomu, ma tento umelec stále dokáže prekvapiť. EP Domáce Potreby bolo o jeho rodinnom živote a hodnotách, Ultrazvuk bol funkovým experimentom focusovaným na hravé texty, radosť z hudby a teraz Vec servíruje pre mňa jeho najvzláštnejší projekt doteraz – Hudbu k láske v spolupráci s mladým producentom a spevákom Šimonom Švidráňom.
Vec dokáže vynikajúco pracovať s mladým talentom, ktorý ho priamo challenguje aby bol lepšou verziou samého seba. Chémia určite týmto dvom pánom nechýba a doručujú nám asi najmodernejšie znejúcu paletu trackov cez akú sme ich mali možnosť oboch počuť. Vec vystupuje na tomto projekte zo svojej komfortnej zóny skoro stále, ponúka nám uletený stortelling o hulení pozostatkov starých rodičov, úžasnú akustickú pesničku pre svojho psíka alebo tanečnú pecku o sexe, o ktorom hovoria asi najvkusnejšie zo všetkých našich raperov. Šimon mu dodáva skvelé tématické refrény aj pár slôh a zároveň krásne dopĺňa a refreshuje Brančiho autorský hudobný rukopis.
Vec je na scéne naozaj veľmi dlho a na svojej pažbe má už veľa zárezov, ale stále aj napriek tomu dokáže vydať niečo prekvapivé, úprimné, adekvátne jeho postaveniu a stále fresh.
Zároveň každým svojim releasom trochu posunie slovenské vnímanie toho čo je a čo nie je rap, čím posúva u nás aj samotný žáner (dovoľ si v roku 2010 napísať pesničku o svojom malom psíkovi a stále buď frajer!)
Honorable Track Mentions:
Neviem sa rozhodnúť, Vela Vela, Pes, Všetko sa chce