Mestosterón: Priehľad, prieluka, priekopa, priestor, priechod / Mlynská bašta a Bastion
V auguste 2020 sa rozbehla prevádzka v dvoch developmentoch
na severovýchode mestskej pamiatkovej rezervácie. Nesú militaristické názvy Bastion a Mlynská bašta, z ktorých je jasné, že ide o lokalitu niekdajšieho opevnenia Košíc. Z toho sa do dneška zachoval masívny objekt Mlynskej bašty, tvoriaci stred rovnomenného nového bytového komplexu. Developerský projekt Mlynská bašta zahŕňa dve novostavby bytových domov a rekonštrukciu historického objektu Laboratória. Susedný historický objekt bašty, ktorá dala celému developmentu meno ostáva dodnes v schátranom stave bez konkrétnej perspektívy obnovy. Projekt Bastion vznikol na druhej strane Továrenskej ulice, v prieluke
na mieste parkoviska, ktoré posledné roky zívalo oplotenou prázdnotou.
V budove je biznis centrum s maloobchodným parterom otvoreným aj
do Továrenskej aj Hviezdoslavovej ulice. Nakoľko Bastion aj Mlynská bašta vznikli naraz a nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti hlavných peších zón mesta, táto recenzia sa koncentruje hlavne na dve veci: spôsob, akým ich príchod do lokality dotvára priestorovú kultúru pamiatkovej zóny a tiež vzťah novej výstavby k dopravným siločiaram. Z hľadiska užívania mesta prinášajú konzistentnú zmenu jedného z bývalých temných kútov a preto prinášam spoločnú recenziu týchto samostatne developovaných projektov. Predmetom recenzie naopak nie sú typológie bytov a bližšie hodnotenia interiérových aspektov. Tento stavebný počin je od Cassovaru prvým svojho rozsahu v Starom meste (ak nerátame betónovú kryptu Rezidencia pri radnici), integrujúcim objekty z rôznych storočí a funkcií a prinášajúcim nový verejný priestor.
Genéza územia
Mlynská bašta a susedný dom s prekvapujúcim menom Laboratórium majú takmer 400 rokov. Bašta dostala názov podľa susedného, na náhone stojaceho vodného mlynu. O jej obsluhu sa staral kováčšky cech – domobranecká tradícia doby bola založená na rozdelení starostlivosti o jednotlivé úseky hradieb na základe cechovej príslušnosti. Neskôr, v 18. storočí, keď mestské hradby stratili v meniacom sa svete význam a boli zbúrané, mesto sa rozrástlo aj za ich pôvodnú líniu. Objekt bašty však našiel nové využitie, zmenil sa na manufaktúru na výrobu kameninového riadu, neskôr v 19. storočí sa výroba pretransformovala
na garbiareň a práve z týchto industriálnych funkcií vzišiel aj dnešný názov Továrenskej ulice. Posledný markantný míľnik zaznamenala bašta v roku 1990. Tesne pred dokončením rekonštrukcie, po ktorej mala slúžiť košickému pracovisku archeologického ústavu SAV v Nitre, totiž vyhorela a následne ležala ladom 25 rokov. Príčiny požiaru ostávajú nevyriešenou záhadou záhadnej poprevratovej doby. Mestom sa dodnes šíria historky o tom kto a prečo ju mal dôvod podpáliť. Slovo Laboratórium kedysi označovalo zázemie pre potrebnú vojenskú techniku a muníciu.
Priľahlá parcela, kde vzniklo biznis centrum Bastion má vzhľadom na pozíciu už za niekdajšími hradbami kratšiu stavebnú históriu. V dobe činnosti hradieb išlo o územie bezprostredne za mestom, označované termínom glacis a dnešným termínom povedané - podliehajúce stavebnej uzávere. Stavebné aktivity v týchto plochách sa rozbehli až od 18. storočia po strate bezpečnostného významu opevnenia. Do 60. rokov minulého storočia tu stáli prízemné rodinné domy z 19. storočia, ktorých zbúraním vznikla klasická parkovisková prieluka svojej doby, podobná mnohým ďalším v Starom Meste. Všetky tri nové budovy - dve bytovky a jedno biznis centrum - boli vsadené do kontextu mnohých štítových stien starších domov na hranici rozmanitých prieluk. Aj Bastion, aj Mlynská bašta však majú len jeden moment nadviazania na susedný štít priamym dotykom svojou hmotou, naopak v dvoch prípadoch samé prinášajú nové štítové steny odsadené od starších domov zvláštnou medzerou. Na Bastione je to situácia pri reštaurácii U nás doma, ktorú považujem za veľmi vľúdnu a kvalitnú prevádzku, no jej budova v štýle “podnikateľskej postmoderny” sa v novom kontexte recenzovanej výstavby na Továrenskej stáva adeptom na nahradenie vyšším i širším domom. Ten by „zapadol“ na čierny západný štít Bastionu, dizajnovaný rátajúc s takýmto scenárom. Z dvojice nových štítových stien je zaujímavejšia tá na druhej strane ulice, kde sa Mlynská bašta nepochopiteľným spôsobom dištancuje južnou stenou od približne 7 metrov vzdialeného domu Továrenská 3 (majetok KSK). Týmto spôsobom vytvorený, kovovým plotom ohradený priestor sa zatiaľ javí ako prototyp „neoprieluky“, ideálnej na hromadenie odpadu, či iných typov nemateriálnej bezútešnosti.
Obnovené tkanivá mesta a nové nádory
Projekt Mlynská bašta je dvojica nových bytových domov s 134 bytovými jednotkami a dvojica historických fortifikačných objektov v novovzniknutom polouzatvorenom vnútrobloku. Výraznejší a väčší z dvojice bytových domov s pôdorysom v tvare “L” uzatvára nárožie Továrenskej a Štefánikovej, má 4 až 6 nadzemných podlaží a názov Objekt 1. Vypustením hmoty parteru sa síce stratili možnosti pre verejné prevádzky, no kompenzovať to mal priehľad na starobylú pevnosť. Priehľad sa síce deje, no priestor vypĺňajú najmä parkovacie miesta a rampy vedúce k ďalším parkovacím miestam. Jediný peší chodníček smerom na Kasárenské námestie je v prvej časti nádvoria v smere od “kruhového objazdu” úzky, kľukatý a navyše pri každej možnej príležitosti v jeho strede stojí stĺp s dopravnou značkou, čo robí z pešieho pohybu akúsi prekážkovú dráhu. Najslabšou časťou verejného priestoru projektu je priestranstvo pred severnou a východnou stenou starobylej bašty, kde vzniká v akejsi priekope úzke schované a slepé zákutie bez akejkoľvek signifikancie či využitia. Druhá, rozlohou menšia, no vyššia z dvojice novostavieb tohoto komplexu má 7 podlaží a stojí v južnej časti areálu, v bizarne intímnom dotyku s Kinom Úsmev na Kasárenskom námestí. Na oficiálnej stránke Mlynskej bašty nesie budova označenie Objekt 2. Hodnotím ho ako nevhodný počin s veľmi viditeľným dôrazom kladeným na návratnosť oproti mestotvornosti a kvalite architektúry. Vo svojom okolí vyznieva disproporčne, keď dosahuje až výšku „malého Tesca“, no narozdiel od neho v nevhodnom priestore. Najabsurdnejší moment celej novej výstavby je medzi južnou stenou “Objektu 2” a do polovice jej výšky siahajúcou stenou sály Kina Úsmev, kde je približne len metrový rozostup a doň orientované okná viacerých bytov. Toto súkanie zástavby v štýle Kowloon Walled City je viditeľné
z Kasárenského námestia, ktoré je de facto prielukou takých rozmerov, že sa do nej zmestila križovatka a parkovisko. Názov námestie je kvôli jeho mnohým podivným zákutiam skôr úsmevným, no napriek tomu sa pôsobením Kina Úsmev tento priestor
v posledných rokoch výrazne zhodnotil a stal spoločensky vyhľadávaným. Disharmonické pôsobenie Objektu 2 má potenciál ohroziť tieto kvality miesta. Strašidelná medzierka medzi bytovkou a Kinom Úsmev sú spolu s vyššie uvedenou “neoprielukou” magnetmi na javy antisociálneho správania. Dôležitým a pomerne bezprecedentným procesom bude hľadanie symbiózy medzi obyvateľmi Objektu 2 a Kinom Úsmev, ktorí sa nazvájom ocitajú vo veľmi tesnom susedstve. Veľkomestská samozrejmosť o tom, že bývanie v centre prináša z pochopiteľných dôvodov hluk a absenciu súkromia nemusí byť v Košiciach ešte samozrejmé a môže vyvolať trenia. Pohnútky konceptov nadštandardného bývania zvyčajne realizovaného prostredníctvom samostatne stojacich poloopevnených bytoviek na periférii sa tu bijú s kontextami Starého mesta, kde je ťažšie uzurpovať si verejný priestor a jeho zdieľanie je základný predpoklad funkčnosti širšieho okolia.
Problémy Kasárenského námestia sú samé o sebe témou zrelou na komplexné pojednanie. Otvorenie priestoru smerom na sever otvára celej lokalite nové možnosti. Aj v bytovom Objekte 2 Mlynskej bašty je značná časť parteru odhmotnená, slúžiaca ako priehľad k parčíku-letnej terase Úsmevu, s ktorou môže po istých presunoch tamojších mobilných gastroprevádzok celkom vhodne vizuálne komunikovať. Niektoré nové chodníky a schodiská totiž nenadväzujú na nič z existujúcich siločiar pohybu susedného Úsmevu a nová budova sa miestami javí ako keby jej projekt vznikol pre úplne inú parcelu a bol sem len dodatočne prenesený. Zdá sa, že situácia si z dlhodobého hľadiska bude vyžadovať zredukovanie prípadne úplné presunutie parkovacích kapacít z Kasárenského námestia, ktorého potenciál pre peší pohyb ešte vzrastie po dokončení OD Urban. Je nutné spomenúť, že objekt Prioru od architektky Růženy Žertovej mal pôvodne okrem Hlavnej ulice aj druhý rovnocenný vchod práve z Kasárenského námestia. Ten zrušila až neskoršia prístavba zvláštneho skladu v ére Tesca. Tento sklad a zrušenie vchodu do obchodného domu dodali Kasárenskému námestiu charakter zadného dvora. Vjazd do areálu Mlynskej bašty je z tejto strany de facto novým predĺžením Kováčskej párty ulice, vyvrcholením ktorej sa tak nečakane stalo Bistro Marianka. Aj to sa však ocitlo v obkolesení parkovacích miest, ktoré sú v celom dvore všade a to aj napriek dvom podzemným parkoviskám. Najvľúdnejší, aj keď pomerne fádny verejný priestor sa tak otvára až pri Laboratóriu, jednopodlažnej 400 rokov starej budove so sedlovou strechou, ktoré sú spolu so susediacou Mlynskou bašta jednými z najstarších domov v Košiciach vôbec. Laboratórium slúžilo ako sklad munície, dnes je v ponuke ako „skutočne výnimočný priestor pre vaše podnikanie“. Priestranstvo pri Laboratóriu je zároveň z dvoch strán obkolesené Mlynskou baštou samotnou. Jej masívne arkády sú zatiaľ vyplnené provizórnymi doskami a na objekte občas vidno mierny stavebný ruch. Práve koncept funkčnej náplne starobylej bašty môže definovať genia loci celého areálu. Bašta je však na predaj so zapojením kľúčových slov o “jedinom objekte svojho druhu poskytujúcom možnosť otvorenia rôznych obchodných prevádzok”. Prečo tieto jedinečné možnosti nevyužilo samotné Cresco a pri oznámení projektu zavádzalo o prevzatí zodpovednosti za obnovu bašty je otázne. Záhadnosť počínania si pri obnove národnej kultúrnej pamiatky je chybou developera, ktorý svoje nové bytovky podľa tejto pamiatky pomenoval a celé PR predaja bytov postavil práve na blízkosti vzácnej historickej stavby a centra mesta. Zo severnej a východnej strany boli navyše okenné a dverové otvory bašty zamurované a po okolitých terénnych úpravách sa ocitla v čudnej priekope so slepou uličkou a nepríjemne tesnom kontakte s betónovými múrmi polozapusteného parkoviska Objektu 1. Dnes už neaktuálne vizualizácie naznačujú využitie strechy bašty ako terasy
s občerstvením. Kaviarne a strešné sedenie sú síce cool, no dovolím si poznamenať, že by bolo chybou a neprimeraným šetrením kreativitou nevyužiť túto výnimočnú stavbu aj na niečo zaujímavejšie, než „štýlové posedenie pri kávičke“. Držím Mlynskej bašte palce, aby niekto Crescu na tento inzerát zareagoval a odkúpil objekt za približne 300 000€.
Nové bytovky si vyslúžili pozornosť pre technické riešenie odhmotneného prízemia. Stĺpy sa však rýchlo ukázali ako nedostatočné a nutnosť dobudovať ďalšie podpery spôsobila mnohomesačný odklad kolaudácie. Táto „porucha“ sa stala medzi košičanmi legendárnou, na objekte sa objavil nasprejovaný nápis „pozor padá budova, 1. košický Titanic“. Povesť slova developer opäť raz dostala v Košiciach zabrať aj vo chvíľach nadväzovania susedských vzťahov, komunikácie a koordinovania projektu stavebníka
s gastro-prevádzkami v bezprostrednom susedstve. Samotné obojstranné otvorenie 30 rokov oploteného areálu je pritom zlepšením možnosti pešieho pohybu v časti mesta charakteristickej rušnou automobilovou dopravou (Štefánikova) a veľkými bariérami pre chodcov (úsek Mlynského náhonu pri Yasmine bez mostov či lávok). Vzhľadom na vysoké množstvo ľudí, ktorí tu odteraz začínajú denne pôsobiť – približne 400 cez deň v práci v Bastione a podobný počet bývajúcich v Mlynskej bašte je tento peší „ťah“ dobrým stimulom pre maloobchod a gastro v okolí.
Historická paralelka
Bytové domy Mlynská bašta je v niektorých ohľadoch zaujímavé porovnať s projektom Bytové domy česko-slovenských štátnych zamestnancov s adresami na Štefánikovej, Podtatranského a Starej baštovej ulici. Tieto sú dnes už národnou kultúrnou pamiatkou rovnako ako ich starobylá suseda Katova bašta. Realizácia z rokov 1922-1925 vzdialená od Mlynskej bašty približne 500 metrov teda stavala architektov pred podobné otázky dopĺňania historických väzieb a dispozícií ako tomu bolo v dnes recenzovanom projekte. Vzhľadom na fakt, že pred 100 rokmi bol faktor riešenia statickej a dynamickej automobilovej dopravy takmer neexistujúci, ide zároveň o porovnávanie neporovnateľného. Storočná pražsky rondokubistická zástavba je založená na prehľadnom systéme blokov a vytvárania siete priechodných ulíc a súkromných vnútroblokov. Verejnému priestoru lokality dominuje rozsiahly areál Katovej bašty s funkčnou prevádzkou Východoslovenského múzea. Práve táto verejná funkcia bašty a jej areálu v dotyku s nadštandardným staromestským bývaním je určite zaujímavým a inšpirovaniahodným námetom pre aktuálne riešenie obsahovej náplne Mlynskej bašty. Jedná sa o jediné dve takto zachované bašty v meste. Z toho jedna je na inzeráte
s neistou budúcnosťou a v zlom technickom stave.
Živý parter a kvalita detailov rozširujú centrum
Bastion zaujímavo predlžuje Hviezdoslavovu ulicu, ktorá oplýva jednak slepými koľajami kedysi smerujúcimi na Masarykovu, jednak neexistujúcim spojením dvoch najfrekventovanejších cyklochodníkov v meste – Moyzesova a Hlavná a ďalšími zvláštnosťami negujúcimi tento potenciálny bulvár, severný ekvivalent veľkomestskej Štúrovej ulice. Hviezdoslavova sa tiahne
v podobnom dotyku so stredovekým mestom a vytvára prechod od starej zástavby k neskorším industriálnym či moderným štvrtiam. 5-podlažný Bastion prináša kvality, ktoré tento potenciál veľkomestskej ulice aspoň v 60 metrovom úseku sprítomňujú. Novostavba sa vľúdne schováva za už jestvujúce vzrastlé stromy rovnakej výšky, spolu so živým parterom obchodných prevádzok a priľahlými zastávkami MHD vytvára cez deň čulý ruch. Zaujímavý moment nastal pri zariaďovaní podzemného parkoviska, keď možnosť rezervovať si stojan na bicykel využilo až päťkrát viac ľudí, než sa rátalo pri projektovaní. Predpoklad azda vychádzal aj z objemu cyklistickej dopravy pri dochádzaní do a z práve pri bývalej adrese firmy Ness na kopci na Moldavskej. V centre mesta je cyklistická doprava viac rozšírená a na vzostupe z dlhodobého hľadiska, čo korona ešte akcelerovala.
Povrchová úprava a farebnosť exteriérov ako Mlynskej bašty, tak aj Bastionu sú slabou stránkou novej štvrte. Čierno-sivo-biela hypermoderna Bastionu je spolu s random rozhodenými oknami zásadnou črtou súčasných architektúr. Okná sú síce v tomto prípade radené pravidelne, no nezemité farby v pastelovom a farebne regulovanom Starom meste nepôsobia v kombinácii s typom omietok dobre. Oceňujem však presvedčivo suverénne tvarovanie fasády Bastionu jednak rizalitom vo veľkých objemoch, jednak decentnú štukatérsku prácu v bielych častiach fasády.
Ani konzervatívnejší prístup k výberu farebnosti však nemusí dopadnúť najlepšie, o čom sa dá presvedčiť pri pohľade na bordový Objekt 1 Mlynskej bašty. Stavebník tento odtieň vybral ako referenciu na „oelschlägerovsku“ farbu neďalekej budovy Obchodnej a priemyselnej komory, neskôr VÚB, dnes prázdneho domu (roh Hlavnej a Bačíkovej). Tá má však úplne inú farbu, ktorá sa dá jedným slovom nazvať vkusnejšou a kompatibilnejšou s okolím. Nie len odtieň fasády, ale jej samotný materiál je v takejto lokalite problémom – pôsobí lacno a netrvácne, v porovnaní s okolitými fasádami mu chýba akákoľvek forma zaujímavých detailov, čo fines. Z povrchového prevedenia Mlynskej bašty ide pocit lacnosti, pripomínajú riešenia na panelových sídliskách, nie v pamiatkovej zóne. V dvorovej časti kvitujem aspoň spracovanie zábradlí a celkovú prácu s kovovými prvkami v areáli. Čo-to sa dá vyčítať i riešeniam horizontálnych povrchov. Tie v Starom meste (ani nikde inde v meste) nepodliehajú ničomu - či už manuálu, odporúčaniam či reguláciám. Pri prechode cez Bastion a Mlynskú baštu teda stretneme niekoľko typov dlažby, ktoré nikde inde nestretávame.