Trashbag Face zastupuje najmladšiu generáciu domácich interpretov. Jeho pre domácu scénu ojedinelý zvuk, by sme mohli žánrovo zaradiť niekde na pomedzí experimentálneho popu, súčasného RnB a emo rapu. TBF je v úvode svojej kariéry jedným z tých umelcov, ktorí v tomto čase tvorby neabsentujú na kvalite, ale práve naopak ťažia z prirodzenej úprimnosti a nezávislosti, ktorá je pre začiatky príznačná. Melancholické spevy, sú jeho vlastným nástrojom na vokalizovanie nemenej emotívnych textov. Tým sekunduje (a niekedy zas dominuje) prevažne elektronická hudba založená na nostalgických syntetizátorových plochách, miešaných so súčasným post trap-ovým či klubovým zvukom. S TBF sme sa stretli v neskorý letný dvečer na streche bratislavského domu, pod ktorou sa v jednej izbe kreuje domáci new-new school.

N: V súčasnej slovenskej hudbe reprezentuješ “new-new school”, ako to občas zvyknem nazývať. Pochádzaš z Košíc a HAHA Crew boli na svojom peak-u práve v čase keď si bol ty sám teenager, malo to na teba zásadný vplyv?

TBF: Určite. Keď som vyrastal, nepočúval som však veľa rapu. To sa však zmenilo albumom Navždy od Kontrafaktu a neskôr keď vyšla Vlna od HAHA Crew. Tieto dve albumy sú za mňa najviac prelomové, čo sa týka rapu a mojich teen rokov.

N: Bolo to to prvé, čo ťa vtiahlo do tvorby hudby?

TBF: Už ako malý som vyrastal na hudobných kanáloch ako Musiq1, MTV alebo VH1. Nahrávať som začal asi v pätnástich, ale nepočúval som iba rap, skúšal som aj iné žánre. Vždy som vedel, že vnímam hudbu viac, ako hocičo iné.

N: Ako si sa dostal k zvuku, ktorý dnes tvoríš ako Trashbag face?

TBF: Experimentovaním. Na moju tvorbu má vplyv veľa rôznych faktorov, no nepovedal by som, že to mám nejak extra vopred vymyslené. Väčšinou sa nechám unášať procesom, a ked je hotový zvuk, tak prirodzene vzniká aj estetika projektu, vizuál, atď. Samozrejme Adam (pozn. Goodnite Adam) je neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu.

N: Kde ste sa našli s Adamom?

TBF: Veľa producentov a beatmakerov mi už odjakživa posielalo beaty, a tak isto aj Adam. Ked som si pustil prvý beat, čo mi poslal, bol som veľmi milo prekvapený a hned som mu napísal že odkial je, povedal že z Košíc. Stretli sme sa a zvyšok je história :D

N: Ako sa dnes s odstupom jedného roka pozeráš na album X ?

TBF: Album je pre mňa časová kapsula obdobia, v ktorom vznikal. Je to spoveď a spomienka na dni, ktoré už sú našťastie preč. Som rád za to, v akej forme X vyšlo a nemenil by som na ňom absolútne nič, ani čo sa týka obsahu.

N: Tvoj zvuk je zároveň spojený aj s istou melanchóliou

TBF: Nepovedal by som, že moj zvuk je výhradne melancholický. Album určite, ale nebol to zámer. V skratke robím to čo cítim. Aj keď som IRL dosť veselý človek, aby tomu tak bolo stále, isté veci a témy musia ísť von. A hudba je mojou najobľúbenejšou platformou na vyjadrenie samého seba a mojich pocitov.

N: Je to pre teba dôležité si tvorbu kontextualizovať? Myslím tým na názvy, vizuály, usporiadanie skladieb na albume…

TBF: Samozrejme. Odjakživa ma to bavilo. A všetko úplne prirodzene, podla ucha či oka. Od názvu tracku, cez minutáž, až po samotný dátum releasu. Baví ma sa hrať s číslami, napr. môj track Zzz ma minutáž 2:22. Kto hladá, ten nájde.

N: Keď hovoríš, že píšeš o sebe, nemáš niekedy vôľu odovzdať odkaz, ktorý by bol referenčný k širšiemu kultúrno – sociálnemu alebo politickému dianiu?

TBF: Napadajú mi témy, ktoré by som vedel v textoch spomenúť, ale nie je mi to prirodzené, pretože beriem hudbu práve ako rozptýlenie od reálneho života a sveta, v ktorom všetci žijeme. Nepotrebujem byť nasilu relatable politicky zameraný rapper, pride mi to corny. Česť výnimkám.

N: Stále si bol Trashbag face?

TBF: Mal som viacero pseudonymov. Trashbag face bol pôvodne názov tracku, ktorý som vydal na SoundCloud v roku 2018. Neskôr som sa po ňom premenoval, hlbší význam by som v tom nehľadal.

N: Si to ty alebo je to projekt?

TBF: Vieš že ani sám neviem, nemám rad tieto nálepky, niekedy sa cítim že môj shit je totálne osobný, inokedy úplne abstraktný, samozrejme stále vychádzam zo samého seba. Čiže asi tak 50/50.

N: Kto je vlastne Goodnite Adam?

TBF: Adama vnímam tak, že má rád hudbu a robí ju, najlepšie ako vie, srdcom. Keby Adam nebol tak špeciálny, tak si ho nevyberiem ako main producenta, s ktorým vyvíjam môj, či náš zvuk. Viac asi len tu https://swinedaily.com/swine-guest-goodnite-adam/

N: Máš okolo seba aj iných ľudí?

TBF: Chlapci z GRLPOWER - Snuomy, Winston Margiela alebo další producenti a beatmakers, ktorí mi občas pošlú svoje beaty. Okrem toho som ohľadne spoluprác akosi prirodzene uzavretý. Aspoň na čas, kým bude náš zvuk kvitnúť do bodu, kedy sa otvorím. Chcem mať vlastnú lane.

N: Nemáš pocit, že to môže brániť niečomu novému, čo by ti mohlo i pomôcť?

TBF: V prvom rade chcem byť najviac skilled sám, má to byť o mne, o nás. Ako som povedal, chcem robiť náš sound. V tomto viem byť selfish. Keď si dlho niečo buduješ a potom si chce viacero ľudí odkúsnuť z tvojho koláča, príde mi to nefér. Možno to je trochu toxic, ale komu som čo dlžný? Je mnoho ľudí, ktoú sú friends s každým, čo je okej, ale zároveň sa medzi sebou vykrádajú a znejú rovnako. Chcem byť sólo, len ja a Adam. Zatiaľ.

N: Žijeme dobu okamžitých čísel a štatistík. Pociťuješ tento tlak?

TBF: Snažím sa nepozerať na čísla, ale niekedy tam zablúdim a následne prichádza vlna demotivácie. Ale viem kto som a čo chcem robiť. Môžem mať akékoľvek čísla, no možno na mňa niekto narazí, po ďalšom silnom albume ako je X, a povie si: “WTF, akože som to nepoznal skôr?”. Na druhej strane sledujem, že niekomu vybuchne track na Tik Tok-u a všetci potom chcú iba ten track. Nikoho nezaujímaš ty. Každý chce len 10 sekundovú časť. Pokiaľ nie si zvyknutý na taký exposure, väčšinou nevieš, čo máš robiť v tomto bode tvojej “kariéry”. Lebo si sa k nemu nedostal po schodoch. Len ťa tam vystrelilo. Pre mňa je to falošná ilúzia čísel, aj keď je to obraz doby, v ktorej žijeme. Znie to gýčovo, ale nepozerám sa na moje čísla. Porovnávať sa je najhoršie.

N: Na druhú stranu, peniaze môžu zbúrať mnoho limitov a priniesť interpretovi nové možnosti, ktoré by si bez nich nemohol dovoliť.

TBF: Presne tak. Zatiaľ však väčšina všetkých dobrých veci (hudobných) mi prišla k rukám len preto, že robím to, čo robím najlepšie, ako viem. V podstate môžem povedať, že sa ani nesnažím. Keby som viac active na socials, prídu aj peniaze a shows. Napríklad stage dizajn je určite niečo, čo v budúcnosti veľmi chcem.

N: Používaš efekty a autotune, ako to riešiš na live shows?

TBF: Helicon, to je analógový pedál/vocoder. Napadá mi jedna funny aj keď nepríjemná skúsenosť ktorá sa odohrala v Bytči na Hviezdnych nociach, kde sme vystupovali s Adamom - tam sme ten pedál ešte nemali. Dali sme si autotune na celý setlist v FL-ku a nejak sa to neuložilo. Keď som prišiel na stage, všetky autotunes boli úplné rozladené a ja som myslel, že sa zastrelím na mieste. Ale odohral som to celé, Adam mi vypínal mic, celé to bolo akoby na playback. Dokonca to natáčala ešte aj RTVS-ka. Ale všade to nakoniec vyzeralo skvelo. Teraz dávame dokopy live autotune set a môžem byť ready na shows.Výjsť na stage bez autotune, je akoby naň výjdem holý. Tu je clip z tej show https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19010/335093#1212 (09:30)

N: Na albume X track Amnesia začína veľmi organicky, postupne sa však vyvinie do klubového zvuku. Ako balansuješ medzi týmito polohami?

TBF: Ten track mi dlho ležal v šuflíku, a vedel som že na albume ako je X nesmie chýbať. Track vznikol tak, že som mal loop basy a hral som nejaké noty na notebookovej klávestnici počas toho, ako som nahrával hlasovku mojej kamoške. Ked som si ju po sebe pustil, počul som tam melódiu, ktorá je hlavným prvom tracku. Po cca roku som už nevedel určiť kedy je track hotový, a snažil som sa ho zdokonaliť čo najviac. Má snáď 10 rôznych verzií, pričom som tesne pred releasom vybral úplne prvotnú verziu, raw, tak ako som to nahral. Keď začnú hrať tie klubové kicks, uvoľní sa napätie vytvárané textom, bez nich by mi track prišiel neúplný.

N: Povedzme je zas čiastočná apropriácia rovnomenej skladby Roba Grigorova. Prečo?

TBF: Prvú časť tracku som mal rozrobenú dlhšie, ale chýbal mi refrén. Ked som však jedného dňa došiel domov z práce, v ktorej hral práve originál od Roba, mal som ten refrén priam uviaznutý v hlave. Takisto som veľmi s pôvodnou skladbou súcitil textovo a nahral som to. Mega to tam sedelo, tak som si povedal že, proste damn okej, spravím to. Mám rád ten track, staré slovenské veci sú super. A ak to má byť nejaká parafráza, tak nech je úplné okatá. Čo ma celkom prekvapuje, je že veľa ľudí nepozná originál. Samozrejme track by nebol tým čim je, bez koprodukcie od veľmi talentovaného Madpeace-a. Shout out.

N: Vieš si predstaviť, že by si tvoril v angličtine?

TBF: Myslím, že áno, ale musí to vychádzať zo mňa. Nič dobre nevzniklo, keď som to pushoval. A EP v angličtine pod pseudonymom Pearls som nahral keď som mal tak 16, len už je dávno zo všadiaľ zmazané. Kto vie, ten vie. Viacero ľudí mi vravelo, že by som mal robiť hudbu po anglicky. Viem, že nemám zlú angličtinu a ani silný prízvuk. Asi keby sa presťahujem do nejakej inej krajiny, kde budem hovoriť mainly anglicky, tak aj ten život budem žiť “po anglicky”. Hovorí sa, že v každom jazyku máš istú personalitu.

N: Čo ta naposledny hudobne najviac zasiahlo?

TBF: Mixtapes od Snow Strippers, Trinity od Eartheater ma tiež dosť baví. Ale najviac asi Nation. Majú extrémne progresívny zvuk, hoc sú ešte len na začiatku, majú na mňa dosť veľký impakt, čo sa týka produkcie. Zároveň sa vraciam ku klasikám ako Prodigy, Depeche Mode. Je to pestré. Z domácej scény ma dosť baví Snuomy a duo yeezuz2020 a mdmx.

N: Čo sa teraz deje s Trashbag Face?

TBF: Žijem, dýcham, inšpirujem sa a spím. V poslednej dobe sa viac venujem produkciám ako nahrávaniu, ale viem že sa to vo mne zberá. Keď budem mať pocit, že mám čo povedať, tak to poviem. A nahlas. Po novom mám konečne svojich boys v Bratislave, bývam s Adamom a Oliver tu začal študovať. Ja pracujem, ale nie je to nič čo by mi extrémne prekážalo v tvorbe, môžem povedať že sa mám fajn.

N: Chceš hudbou zachrániť svet alebo seba?

TBF: V prvom rade robím čo ma baví, niekedy zas cítim, že môj spôsob existencie, je hovoriť o tom čo cítim. A ak sa s tým dokáže stotožniť čo i len jeden človek, myslím si že job’s done. Ale nikdy nie done, ako done, chápeš ;)