Recenzia Fvck_kvlt:
C*gán
v ikone mesiáša
prináša na rapovú scénu podvratnú spásu a krásu
Text: Niko Bernáth / Foto: Karina Gólisová
Nech už streamovacie platformy ukazujú akýkoľvek číselný údaj, interpret známy ako Fvck_kvlt (vlastným menom Denis Bango) je dnes na slovenskej hudobnej scéne už malým kultúrnym fenoménom. Keby som chcel jednoduchým spôsobom charakterizovať Fvck_kvlt-ovu produkciu, pomenoval by som ju (s trochou pátosu, ktorý si zaslúži) ako hudbu s hĺbkou. Nie tak celkom kvôli jej textom plným kultúrnych či socio-politických referencií a mentálnych piruet, ale skôr pre formálnu a poetickú komplexnosť jeho tvorby. Vďaka nej sa dokážem i k jeho predošlému albumu Zabijem sa! stále vracať a nachádzať na ňom nové vrstvy, alebo ich aspoň pravidelne rekontextualizovať situačnými paradoxami života. Keď teda Fvck_kvlt ohlásil nový album, bol som prirodzene zvedavý, čo prinesie a zároveň si kládol otázku, či sa mu podarí predčiť vlastný tieň predošlých releasov.
Album vychádza v čase a priestore, v ktorom sa rap v svetových rebríčkoch počúvateľnosti či predaja veľmi tesne bije o prvú priečku so žánrovým spektrom plošne označovanom ako pop. Platí však, že rap v mnohom do popu synkretizoval a naopak. Domáca scéna, (hoci v závese a s malým časovým odstupom tej globálnej) efektívne nasleduje tieto trendy. Za ostatných 50 rokov rap zo subverzívnej subkultúry a undergroundového hnutia vyrástol až na globálne najvplyvnejší hudobný žáner a priemysel, ktorého net worth neustále rastie. Bol však vrchol žánru bol dosiahnutý? Ak by to bola pravda, stále to neznamená, že tento žáner stratí svoju relevanciu. Musí však prirodzene hľadať nové cesty, prístupy, či fúzie. A aj preto treba vyzdvihnúť produkciu, ktorá prináša niečo iné, než aktuálne rozšírený post-trapový zvuk. Na globálnej scéne to potvrdzuje mnoho nových interpretov a interpretiek, čo potvrdzuje experimentovanie so zvukom na albumoch už aj u zabehnutých bardov a dív súčasného rapu.
Práve takýmto vkladom novej estetiky sa vyznačuje album C*gán najmä tým, čo prináša na domácu scénu. Aj keby celé nóvum albumu malo spočívať „len“ v dôvtipnej recyklácii už existujúcich nápadov, apropriácii zvuku iných žánrov či navracaní určitej špiny a nedokonalosti dnes už vyleštenému žánru, tak je to stále mimoriadne vítaná obroda. Samozrejme, na alternatívnej časti scény nie sú experimentálne polohy, kríženie žánrov, či dokonca vytváranie nových subžánrov ničím nezvyčajným. Na tvorbu Fvck_kvlt sa ale kvôli jej ambicióznej originalite pozerám trochu náročnejšou optiko. V tomto texte ju preto neporovnávam len so súputníkmi či súputníčkami z alternatívnej scény, ale s produkciou rapovej a hudobnej scény ako celku.
Fvck_kvlt album C*gán zaobalil do vizuálu s vlastným portrétom, ktorý pripomína typické zobrazenie Krista v podobe častého ikonografického zobrazenia Pantokratora (všemohúceho) s pôvodom v ranom kresťanstve. Nedá sa tu teda uniknúť odkazu na údel mesiášstva. Pravá ruka na fotografii neukazuje typické Kristovo skríženie prstov zobrazujúce tzv. christogram „IC XC“ - skratky gréckej podoby mena Ježiš Kristus. Namiesto toho tu ide o knažský symbol požehnania. Historicky toto gesto vyjadrovalo v kresťanskej ikonografii aj rolu rečníka - toho, ktorý hovorí. Druhou rukou si FK pridržiava knihu, ktorá by mohla byť bibliou, a na nej je doeditované logo FVCK_KVLT. V skutočnosti však na pôvodnej neretušovanej fotografii v ruke drží tzv. „„IC XC“. Thee Temple ov Psychick Youth bola britská magická organizácia, spoločenstvo a sieť chaosovej mágie, ktorú v roku 1981 založila umelkyňa Genesis P-Orridge, rovnako zakladateľka hudobnej skupiny Psychick TV.
Ešte dráždivejšie než vizuál samozrejme pôsobí samotný názov C*gán. Toto hanlivé rasové označenie človeka s rómskym pôvodom Fvck_kvlt už v minulosti vsúval do niektorých textov, čím odkazoval na svoj vlastný pôvod. V prípade tretieho albumu Fvck_kvlt toto slovo vyzdvihuje na názov celku a okrem demonštrácie etnickej identity ho azda môžeme čítať aj ako gesto radikality a podvratnej hry so sebaobrazom.
Zhrnúť samotný hudobný obsah albumu nie je vôbec jednoduché. Sám Fvck_kvlt o koncepte albumu napísal na svoj instagram toto:
(...) jediný odkaz, ktorý chcem, aby bol z tohto albumu jasný všetkým rovnako, je (pozor, greek philosophy drop): Jednota v rozmanitosti. Tento album je organizovaný chaos. Je jednotný bez toho, aby bol uniformný. Rôznorodý bez toho, aby bol roztrieštený. A taký môže byť aj náš svet, ak bude každej osobe umožnené prijať, slobodne vyjadriť a realizovať samú seba. Pretože tento proces ozdravuje jednotlivca rovnako ako ozdravuje spoločnosť. Či je takýto druh jednoty správnou voľbou pre album, je otázkou osobného vkusu. Či tomu tak je v reálnom svete, je otázkou prežitia.
Presne z tohto dôvodu sa na album chcem pozrieť postupne po jednotlivých skladbách.
Te Deum:
Album začína samplom rómskej halgató piesne Andro da Taboris. Pieseň je známa aj ako Cigánsky plač a samotný text viaže sa k rómskemu holokaustu a odvlečeniu rómskeho obyvateľstva do pracovných a koncentračných táborov. Názov skladby, latinské Te Deum, zas znamená „Teba Bože chválime.“ a v pôvodnom kontexte označuje chválospev vďačnosti. Fvck_kvlt v tejto skladbe jasne dáva najavo, že tak veľa sa od albumu Zabijem sa! nezmenilo. Nádej tu je, ale falošná. Otázka „jak mám z toho vyjsť von?“ najskôr ostáva nezodpovedaná, napriek tomu sa v Te Deum i na ďalších miestach albumu objavuje mnoho momentov, kedy Fvck_kvlt deklaruje snahu na zlepšenie a ozdravenie seba i spoločnosti.
Skurvensko II.:
Po hymne Skurvensko I. z EP ANTIWAR SONGBOOK prichádza v treťom albume pokračovanie v hlučnom phonkovom beate. Trochu tu šípim koketovanie s nostalgiou a opakovaním sa, navyše mi v dvojke chýba radikalita jednotky. Poľahčujúcou okolnosťou je, že ako sa vraví v známom filme „je tahle země (žiaľ čoraz viac) pěkně zkurvená“ a preto Skurvensko II. má svoje opodstatnenie. Keď sme s Fvck_kvlt pred rokom robili tento videorozhovor, bol som trochu aj v kontexte kríz a konfliktov v okolitých krajinách skeptický k jeho pesimizmu vyjadrenému v slovách ako „na tomto vyjebanom Skurvensku je zle“. Už nie som.
Memento:
Ďalší monumentálny horrorcore beat na skladbe Memento naznačuje, že C*gán zrejme bude výrazne inšpirovaný Memphise zvukom. Fvck_kvlt je tu ešte naštvanejší a agresívne glosuje o rase a národe ako o konštantách, ktoré rozpolčujú spoločnosť a vedú ľudí k fanatizmu a násiliu.
Mizéria:
Táto skladba vyšla ako singel ešte uprostred roku 2022 a preto ma jej prítomnosť najprv prekvapila. Pripomenula mi, ako stojím na samom začiatku tohto roka v predsieni Marienkirche, cez presklené dvere sledujem prebiehajúcu omšu a v slúchadlách mi dookola znie Fvck_kvltov triptych balád Tu II, Homecoming I a Mizéria. Vstebávam ich však ako imerzívny schranzový set s emotívnym dvojkopákom. Mal som vtedy veľkú túžbu napísať Fvck_kvlt do DMs, že Dylanovi sa už za jeho hudbu asi nikdy nepoďakujem, ale jemu by som mohol. Neurobil som to, tak aspoň na tomto mieste „vďaka“.
Úsmev č.6.:
Z toho čo píšem je asi zjavné, že emo balady sú mojou obľúbenou Fvck_kvltovou polohou a Úsmev č. 6. je pre mňa rozhodne highlightom tohto albumu. Moment prekvapenia: Fvck_kvlt, ktorý sa doteraz prezentoval ako stokár bez peňazí, rapuje o prachoch - svojich (!), a pritom (hoci stále trochu diplomaticky) nalieha: „more plať, keď nás chceš vidieť, čo nás baví.“ Zároveň ďalej pokračuje „…nejde mi o fame ani o prachy len chcem mať dosť…“. Táto veta mi pripomenula titulku jedného z článkov Andreja Kabala z mesačníka Kapitál: „Nechcem veľa, chcem len dostatok“, ktorý sa venuje práve téme peňazí v hip-hope.
Comment in a sentence:
Geiss-Zen: Funny_kvlt.
SSTKMSB: Hard and heavy phonk (s/o RNZ).
Zle: Dobre.
CVM: Trnavaphis.
Prasačí život:
Už dlho som u nás nepočul poriadnu A.C.A.B. skladbu. Pripomenulo mi to niektoré slovenské hity nultých rokov a typickým vtipom i zvukom vtedajšiu jedinečnú trnavskú crunkovú scénu. Naozaj na C*gánovi nachádzam referencie na Turbo Boost a Torulu? Žakhéles na featuringu mimoriadne prekvapil a dovolím si povedať, že tu dal svoju zatiaľ najlepšiu slohu. Celkovo, čo sa týka featuringov na C*gánovi týka, zdá sa, že Fvck_kvlt má schopnosť vytiahnuť z ostatných interpretov to najlepšie, čo v nich je, k čomu sa dostanem aj pri poslednom featuringu na albume.
Ja fakt, že nemám mieru:
Mordovanie poslucháča a poslucháčky, na ktoré upozorňuje samotný názov skladby, sa tu rozpína na úkor formy, ale autor sa zjavne proste potreboval vyrozprávať. Mám však pocit, že keď sa už všetko povedalo, opakovať to viac netreba a počuť stačí tiež iba raz (za čas). Za zmienku stojí, že aj v tejto skladbe album naberá čo do obsahu povedaného tie pozitívnejšie miesta, napríklad keď Fvck_kvlt hovorí o tom, ako sa sa vyhrabal z benzodiazepínov a neprepadol pervitínu. Vskutku motivačný rap proti svojej vôli…
Crime scene:
Upustím uzdu pátosu: Crime scene je krásna vec. Meno REDZED na feate ma opäť prekvapilo (ako komerčnejšie profilované meno predstavuje určitý kontrast ku Fvck_kvlt). Keď si vezmeme rap trochu kompetitívne cez čísla, Fvck_kvlt je jedným z tých z raperov, ktorí majú nižšie čísla Spotify monthly listeners. Naopak REDZED disponuje najvyšším číslom monthly listeners spomedzi všetkých interpretov/iek či kapiel v celom Česku i Slovensku. Z tejto perspektívy by sa mohlo zdať, že ide o spoluprácu undergroundového rapera s význačne komerčným interpretom. V niečom možno áno, ale ako však spomínal Dušan Vlk v podcaste Za hudbou, REDZED si napriek enormne vysokej počúvanosti stále zachoval isté prvky práve undergroundového rapera. Nechcem príliš utiecť k analýze REDZEDA, napriek všetkým jeho kvalitám, však ako najväčší problém jeho tvorby vnímam v skutku plochú formu, ktorá jeho hudbu sprevádza. V tracku Crime scene však podobne ako ďalší hostia na albume dostal veľkorysý priestor výbornej Fvck_kvltovej produkcie a znie absolútne skvele. Až mám chuť vynechať komentár, že vždy keď ho počujem, mám pred očami fiktívne dieťa, ktoré by spolu mohli mať Ozzy a B-Real. REDZED tento track vlastne nakoniec ako hosť po hlasovej stránke ovládne viac ako samotný hostiteľ, myslím si však, že to je úplne v poriadku.
Planéta Rýb:
Tak ešte jedna balada a lyrický záblesk, kým to celé skončí. Pre mňa osobne ďalší highlight na albume. Keď som napísal názov tracku do vyhľadávača, zaujal ma druhý ponúknutý výsledok obsahujúci text o tom, ako Ryby (astrologické znamenie) pod vplyvom Neptúna kráčajú životom zahalené oblakom rozprávkového sna a do života prinášajú poéziu a nezištnú lásku + že sa zaujímajú o okultné vedy. Bez ďalšieho komentára.
Už Neexistuje Ani Jeden Dôvod:
…aby som komentoval tento interlude.
Boh stojí pri nás podvratných:
Prvý singel, rázny hit, techno beat, crazy klip. Keď som videl a počul tento track pár hodín predtým, než vyšiel celý album, hovoril som si, že Fvkc_kvlt urobil geniálny krok tým, že siahol po takomto 4/4 techno zvuku. Práve techno u nás po dlhej dobe, kedy všetko bolo o rape, zažilo počas a najmä po pandémii akúsi novú vlnu záujmu mladej generácie a v súčasnosti vďaka mnohým novým parties, ktoré vznikli, azda aj zachraňuje klubový život v mnohých slovenských mestách. V čom tento fakt pramení, si rozoberieme v nejakom inom článku. Rozhodne tu však je u mladých ľudí, ktorým bola po dva roky počas dištančného vyučovania upretá socializácia a osobný kontakt stretávania sa v školách, veľké túženie po osobnej slobode a spájaní sa, paradoxne práve vtedy, keď sa spoločnosť ako celok rozdeľuje.
Osobná sloboda a potreba spájať sa alebo aspoň spájať sa s tými, s ktorými zdieľame rovnaké hodnoty. srší práve z Fvck_kvltovej novej hudby. C*gán je mimoriadny album, plný autenticity, naštvanosti na zlo a bezmocnosti s tým niečo robiť, ale i silnej vôle pozdvihnúť v nás to dobré. C*gán nás pozýva ponoriť sa do jeho hĺbok a počúvať a vnímať hudbu, hlas, aj texty. Ja si od albumu dám na chvíľu pauzu a verím, že keď ho budem najbližšie počuť live, alebo si ho o nejaký čas opäť vyhľadám, objavím na ňom zase niečo nové, alebo nájdem slová na to, čo dnes ešte neviem opísať.
©New Translation 2023