Vežiaky a domčeky: výškové konflikty na okrajoch sídlisk
Rôzne kategórie konfliktov v susedských vzťahoch poznamenávajú kvalitu priestoru i života na kratšie, či dlhšie obdobia. To, čo je mojim ušiam hudbou, môže byť pre uši suseda hlukom. Konflikt vytváraný priestorovými vzťahmi jednotlivých obydlí je však trvalo vštepený do života tých, ktorí v okolí týchto stavieb žijú. Nádherný výhľad z okien jednej domácnosti prináša celodenný tieň pre inú. Svetlo a súkromie sú dôležité ingrediencie funkčného obytného priestoru a ich narušenie má často spoločný dôvod v podobe veľkých výškových rozdielov susediacich domov. V niektorých častiach Košíc stoja vedľa seba jednoposchodové rodinné domy a dvanásť poschodové obytné vežiaky. Prečo vôbec došlo pri výstavbe vežiakov k takýmto, na prvý pohľad disharmonickým, situáciám? A čo znamenajú pre životy jednotlivých aktérov v danom susedstve?
Problémy vyplývajúce zo susedstva budov s nepomerne rozdielnou výškou majú najkomplexnejšiu zmapovanú podobu azda v New Yorku - svetovej mrakodrapovej metropole, ktorá má zároveň všadeprítomné podhubie nižších starších budov. Viacero štúdií z posledných rokov mapovalo rôzne aspekty tieňa, pomery počtu hodín bez slnka s cenami daných bytov, či vplyv mrakodrapov na mestský zeleň.
V Košiciach mrakodrapy nemáme. Rozdiel desiatich poschodí pri susedných budovách už na prvý pohľad pôsobí neprimerane a azda každému okoloidúcemu na týchto miestach aspoň raz preblesla hlavou otázka: „Aké už len súkromie môžu v tom rodinnom dome mať?“ Ohliadnutie sa za históriou vzniku rôznych konštelácií tohto druhu pomáha identifikovať dve kategórie. Prvou sú vežové bytové domy na okraji sídlisk, za ktorými smerom ku koncu mesta nasleduje už len pár ulíc rodinných domov, v čase svojho vzniku stojacich na úplnej periférii. Skokové prechody z dvanástich na jedno poschodie nájdeme napríklad v mestskej časti Sever na konci sídliska Mier.
Druhú kategóriu predstavujú zvyšky predmestí, ktoré sa ocitli obkolesené vysokými bytovkami zo všetkých strán v smeroch, do ktorých mesto rástlo masívnejšie. Obvzlášť pitoresknú lokalitu tohto typu predstavuje „dedinka“ na Kuzmányho sídlisku. Práve zvyšok huštáku na Kuzmányho sídlisku v sebe nesie aj kus politickej histórie, kde sa okrem stretu „starousadlíckych“ domov a „socialistických“ panelákov dnes môžeme dívať aj na zhmotnenie istého typu „socialistického“ myslenia. Uprostred panelákového sídliska zo začiatku 70. rokov, priamo v tieni dvanásť poschodových vežiakov čupí pätica ulíc s tromi desiatkami rodinných domov. Dobre overená urbánna legenda hovorí o tom, že celá štvrť rodinných domov prežila len preto, že v jenom z nich býval vedúci tajomník Komunistickej strany vo Východoslovenskom kraji.
Zoznam výškovo kontrastných lokalít v meste bude mať čoskoro aj jeden nový zápis - disproporčná novostavba rezidencie Albelli na Alvinczyho sa vyznačuje rozpínavosťou smerom uliciam Česká a Slovenská, kde sa nachádza zástavba rodinných domov. Ešte pred dokončením Albelli sa niektoré z okrajových domov tejto ulice rozhodli ich majitelia zmeniť z obytných na sídla firiem - práve z dôvodu vznikajúcej disproporčnej obytnej budovy v susedstve.
V centre témy kontrastujúcich výšok susedných domov sú ľudské domácnosti, ktorých súkromie nejdem narúšať prílišnými detailmi o konkrétnych budovách. Ostávam teda v rovine pojednania prostredníctvom fotopríbehu s poetikou disharmónie, ktorá sa v záujme zvládania každodennosti pre obyvateľov neutralizovala. V prípade rodinných domov v meste pri súčasných cenách nehnuteľností navyše čoraz viac platí, že sú vysokým nadštandardom - bez ohľadu na to, ako ďaleko od nich stojí najbližší dvanásťposchodový panelák.
