TURBULENCIE SVETA: Sakrálne umenie v Galérii Tabačka
Pri istej miere zjednodušenia sa dá prehlásiť, že v dobách dávno pred modernitou všetky formy umeleckej produkcie spadali do kategórie sakrálneho umenia. V súčasnom sekulárnejšom svete profesionálneho výtvarného umenia už o niečom takom nemôže byť reč, ale stále nejde o zanedbateľný žáner. Sakrálne umenie dneška pozostáva zo spleti rozmanitých postupov, ktoré sa kurátor Samuel Velebný snažil zastúpiť na výstave Turbulencie sveta. Vybrané diela slovenských umelcov mladšej a strednej generácie (Bernáth, Cséfalvay, Sadovská, Vaitovič) spája na prvý pohľad ich záujem o tradičné formy – figuralitu a drapériu – adaptované rôznymi typmi plošného obrazu (maľba, fotografia, animácia, asambláž). Piaty autor výstavy nepochádza z oblasti tvorby výtvarného umenia, ale z jeho filozofického a teologického zázemia. Pri vstupe inštalovaný text Odpoledne křesťanství od Tomáša Halíka predstavuje teoretický úvod k poznávaniu súčasnosti v sakrálnom umení.
NIKO BERNÁTH: LMJ
Dôležitým momentom v pojednaní od Halíka je pomenovanie sémantického posunu v tom zmysle, že Ježiš Kristus sa k nám v sakrálnom umení súčasnosti už neprihovára tvárou v tvár ako v scénach z evanjelií, ale zjavuje sa sprostredkovane či v kóde – naberá napríklad podobu prosby na chrbte rappera Cartiho, ktorého tvár tiež nevidíme (Niko Bernáth – LOVE ME JESUS).
BORIS VAITOVIČ: POSLEDNÁ VEČERA
V Poslednej večeri Borisa Vaitoviča taktiež nevidíme tváre. Komplexná ikonografia tohto výjavu je zredukovaná na výrazný symbol prázdnej misy. Vaitovič divákov takmer apokryfne vnáša do okamihov tesne pred popísanými udalosťami Poslednej večere, počas ktorej došlo azda práve na zobrazenej mise k ustanoveniu sviatosti eucharistie. Na plátne ale sledujeme univerzálne známy príbeh aj „v službách“ maliara a jeho programu skúmania vizuálnych ilúzií prostredníctvom média maľby. Štandardizovaný barokový uhol osvetlenia posúva smerom do tušenej polohy diváka. Znamená to, že na obraze je zachytený moment, keď ku stolu prichádza Kristus?
Komorné priestory Galérie Tabačka sú zriedkakedy miestom prezentácie kolektívnych výstav prezentujúcich široké tematické celky. Turbulencie sveta sú výnimkou, ku ktorej Samuela Velebného inšpirovalo adventné obdobie. Výstava prináša do nesakrálneho priestoru rôznu kresťanskú ikonografiu, často v nečakaných priestorových, či obsahových súvislostiach. Jednou líniou čítania výstavy tak môže byť pozorovanie autorských stratégií pri adaptovaní príbehov z dejín kresťanstva.
ANDRÁS CSÉFALVAY: GODEFROY Z BOUILLONU
Godefroy z Bouillonu je jedna z kľúčových postáv Prvej križiackej výpravy (1096-1099). András Cséfalvay vytvoril jeho portrét vo forme animovaného monológu. Dobyvateľ Jeruzalema Godefroy je tu lyrickým subjektom, ktorý približuje krvavé udalosti viac ako tisícročie po vzniku kresťanstva na dejinnej polceste medzi Ježišovým narodením a našou súčasnosťou.
DOROTA SADOVSKÁ: PÔSTNE PLÁTNO 2020
S personifikáciou božskej perspektívy do diváckeho zážitku pracuje aj Dorota Sadovská pri portréte Svätého Jozefa, manžela Kristovej matky.
Umelecké realizácie vytvorené pre sakrálne priestory sú na výstave zastúpené fotodokumentáciou dvojice ďalších diel Doroty Sadovskej Byť blízko a Pôstne plátno 2020 zo saleziánskeho kostola v Trnávke. Vo forme fotodokumentácie sa objavuje aj vystavená maľba Svätý Jozef ako súčasť Liturgického priestoru pre pontifikálnu omšu počas návštevy pápeža Františka v Šaštíne v roku 2021.
